Kam až tohle dôjde, aneb pravda a mýty o zázraku z Lipska

Pomerne pokojné vody nemeckého futbalu počas tohtoročnej jesene totálne rozbúril jeden jediný klub. Ambiciózny, kontroverzný, nenávidený, ale aj nad očakávania úspešný – také prívlastky možno priznať klubu z Lipska, ktorému po štrnástich odohraných kolách patrí v tabuľke druhá priečka a len o skóre zaostáva za vedúcim Bayernom.

Zdá sa to až neuveriteľné, že by mal bundesligový nováčik, ktorý ešte na jar hrával o poschodie nižšie, zrazu reálnu šancu bojovať o tie najvyššie priečky. Kto však nemecký futbal sleduje dlhšiu dobu, určite vie, že niečo také už tu bolo.

Pamätáte na sezónu 08/09, kedy v drese víťazného Wolfsburgu vyčíňala dvojice Džeko – Grafite a Meisterschale nad hlavu zdvihol aj český stopér Ján Šimůnek?Ešte v polovici súťaže vyzerala situácia v tabuľke úplne inak. Neskôr majstrovstvásh Vlci sedeli po Hinrunde až na deviatom mieste a titul jesenného majstra patril Hoffenheimu. Tímu, ktorý si rovnako ako tento rok Lipsko odbíjali medzi nemeckou futbalovou elitou svoju premiérovú sezónu.

A podobnosťou je viac. Aj Hoffenheim sa mohol oprieť o zázemie v podobe bohatého vlastníka. Je tu káder plný talentovaných mladíkov. A samozrejme osoba Ralfa Rangnick.Enfant terrible nemeckého futbalu, ktorý momentálne pôsobí na východe Nemecka v úlohe športového riaditeľa, viedol vtedy bundesligového nováčika ako hlavný kouč.

Z tohto pohľadu sa teda odporcovia Rasenball Športu, ako znie vzhľadom k nemeckým regulám oficiálny názov klubu, môžu radovať – ​​ak by mala byť paralela s Hoffenheimom dotiahnutá do zdarného konca, mal by Býkov na jar čakať prudký zostup, ktorý vyvrcholí umiestnením mimo priečky zaisťujúce miestenku do pohárovej Európy.

Tu však prichádza rad faktorov, ktoré napovedajú , že by príbeh Lipska mohol mať iný koniec, ako ten, ktorý čakal Hoffenheim. V prvom rade je potrebné si uvedomiť kontext, aký sezónu 2008/09 sprevádzal.Majstrovský Bayern mal na svojej lavičke nového kouča Jürgena Klinsmanna, nástupca Ottmar Hitzfelda, ktorý po majstrovskej sezóne opustil svet klubového futbalu a zamieril k reprezentácii Švajčiarska. Žltočierna ekipa Jürgen Klopp ešte len dostávala pod kožu svojrázne herné postupy charizmatického kouča a svoje najlepšie roky mala ešte len pred sebou. A ďalšie tímy, ktoré by papierovo mohli o zisk Meisterschale usilovať, sa celú sezónu trápili a nakoniec si došli pre umiestnenie uprostred ligovej tabuľky – či už išlo o Schalke, alebo ligového vicemajstra Brémy.

Ďalšou vecou sú finančné prostriedky . O tom svedčí aj čiastky, ktorý východonemeckej mužstvo míňa na prestupovom trhu.Argument o tom, ako Lipsko vsádza na mladých neopozerané hráča namiesto toho, aby minulo obrie sumy za veľké hviezdy, je síce pravdivý, avšak je potrebné sa na celú vec pozerať trochu triezvejšie.

Áno, Býci nepriviedli Götzeho alebo Draxler, však to nič nemení na tom, že na pomery bundesligového nováčika a vlastne aj celé Bundesligy, s výnimkou gigantov typu Bayernu či Dortmunde, sú schopní vysádzať za hráča veľké sumy.

nadobudnuté Keita zamieril do Nemecka za pätnásť miliónov eur, rovnakú sumu Red Bull zaplatil aj za škótsky talent Olivera Burkea.A za talentovaného útočníka Tima Wernera dostal sestoupivší Stuttgart veľmi príjemných desať miliónov eur.

Ak sa budeme držať porovnaní s Hoffenheimom, len raz v krátkych dejinách klubu sa stalo, že by nejaký futbalista TSG prišiel na dvojciferný sumu – a bol ním vlani v lete z Leicesteri prichádzajúce Andrej Kramarič. Hlavný argument, ktorý hovorí pre to, že sa prípad Hoffenheim opakovať nebude a Lipsko skončí vyššie ako siedme, však znie jednoducho. Sú proste oveľa lepšie.

Ak sa Hoffenheim pred rokmi na jeseň o niečo opieral, boli to okrem mizerne hrajúcich súperov dve veci – po prvé Rangnickovo nevšedné herné schéma, ktoré bolo na futbalovej scéne doslova zjavením, a po druhé vo forme hrajúci Vedad Ibišević.Dnešné kapitán berlínskej Herthy nastrieľal počas jesennej časti osemnásť gólov a bol to on, kto svojimi gólmi ťahal Hoffenheim za titulom.

Potom sa ale však veci zmenili – na Rangnickův agresívny herný štýl tímy súperov našli šém a bosniansky kanonier skončil na maródke s odtrhnutým väzivo. Na jar si tento Bombardér do lopty už nekopol a Hoffenheimu sa nepodarilo svojho strelca adekvátne nahradiť. Výsledkom bolo iba dvadsať bodov získaných za Rückrunde a konečné siedme miesto v tabuľke.

To Lipsko zďaleka nestojí na jednom hráčovi. Ofenzívny smršť, ktorý ponúka trojica Forsberg, Sabitzer a Werner, nemá v Bundeslige v súčasnej dobe konkurenciu. Za štrnásť zápasov z toho bolo už sedemnásť gólov a šestnásť asistencií.Vydarený trojlístok dopĺňa Yusuf Poulsen, ktorý síce nie je toľko produktívne, ale svoju vytrvalosť a prácou, ktorú pre tím odvádza, si získal Hasenhüttlovu dôveru.

A to nie je smerom dopredu všetko. Čoby žolík môže z lavičky do hry naskočiť Oliver Burke či mladý útočník s českými predkami Davie Selke. Docela široká ponuka, nemyslíte? O tom, že prekvapivý úspech Lipska asi nebude náhoda, svedčí aj letmý pohľad do štatistík.Lipsko pravidelne nazbiera v priemere o päť striel na zápas viac ako jeho súper, a aj napriek tomu, že niekoľko jeho výhier bolo o jediný gól, disponuje úctyhodným skóre +18.

nadobudnuté Keita je navyše podľa pomerne sofistikovaných analytických údajov Packing najefektívnejším hráčom v lige, podľa prísneho známkovanie kicker je zase dvadsaťjedenročný stredopoliar najlepším futbalistom jesene spoločne s kolegom Forsbergom.Keď sa k tomu navyše priráta práce Ralpha Hasenhüttla, dosť možno nenápadného, ​​ale o to talentovanejšieho trénera, ktorého možno spolu s Julianom Nagelsmannem a Markusom Weinzierl radiť k najperspektívnejším trénerom súčasnosti, na úspech je zamiesené.

Rakúsky kouč dokázal v Ingolstadte počas dvoch sezón dostať priemernej druholigovej mužstvo medzi nemeckou futbalovú smotánku a pohodlne ho tam udržať – Hasenhüttl jasného adepta na zostup doviedol na senzačný jedenáste miesto. A to sa na rozdiel od Dirka Schustera v Darmstadte nemohol oprieť o góly kontroverzného, ​​leč produktívneho Sandra Wagnera.

Ku štyridsiatich bodom ho musela doviesť tvrdá koncepčné a systematická práca, založená predovšetkým na výbornej defenzíve, ktorej velil stopér Marvin Matip.S týmito aspektmi pracuje Hasenhüttl aj ďalej, k dispozícii však má ďaleko lepší káder plný vychádzajúcich hviezd nielen nemeckého futbalu.

Ak sa ma pýtate na názor, nie, nemyslím si, že Lipsko vyhrá titul – akokoľvek sú výkony Lipska obdivuhodné, stále sa jedná o veľmi mladý tím, ktorý sa nachádza na priečke, kde ho pravdepodobne nečakal ani inak suverénny Rangnick. Do Rückrunde už Lipsko pôjde ako tím, ktorý každý bude brať vážne a proti takmer každému súperovi s výnimkou Bayernu či Dortmunde pôjdu Býci do zápasu ako favorit – a ako ukázalo posledné zaváhanie, zhodou okolností práve proti Ingolstadtu, Lipsko strácať body dokáže tiež.

Ako hlavný adepta na titul je tak stále treba vidieť mníchovský Bayern.Nakoľko bude mať na jar vážneho protivníka v podobe BVB, to bude záležať predovšetkým na zdravie Marca Reuse. Dvadsaťsedemročný krídelník okamžite po návrate k futbalu ukázal, ako rozdielovým hráčom pre Tuchelovu družinu je – a že pri všetkej úcte k mladíkom ako sú Mor či Pulisic, bude to on, kto spolu s Aubameyangem povedie Dortmund k úspechom, ktoré fanúšikovia očakávajú.

Vymenovaním týchto dvoch klubov však výpočet mužstiev, ktorý autor textu vidí v konečnej tabuľke pred Lipskom, tiež končí.Mužstvá, ktoré majú kvalitu a potenciál na to Lipsko z bundesligovej top 4 zosadiť, sa na jeseň trápi (Wolfsburg, Mönchengladbach) či ich vzostup prichádza príliš neskoro (Schalke, Leverkusen).

Lipsko si tak veľmi pravdepodobne udrží miesto v najlepšej štvorici a tým si zaistí účasť v Lige majstrov pre ďalší ročník. Či je to pre nemecký futbal dobre alebo nie, to už nechám na každom čitateľovi. Isté však je jedno – či už budú Hasenhüttlovi zverenci hrať ako z partes a budú svojimi výkonmi robiť Bundesligu, mnohými odsudzujú ako ligu jedného mužstva, zaujímavejšie, atraktívnejšie a napínavejšie, niektorým ľuďom sa nezavďačí nikdy – a vždy na ne bude tento mančaft z východu Nemecka pôsobiť ako červený handra na, ehm…. býka.